All fan-fics

In trouble again FF Part 1

22. března 2015 v 19:51 | Sprite ♥ Daily-Fangirl♥ Densi-Fan
"Hey, Castles!" Ryan shouted at Kate Beckett and Rick Castle who were arriving to the precinct. Everybody was still calling her Beckett, out of the habit, but Ryan liked calling her and her husband Castles.
"What is going on, Ryan?" Kate asked. She hoped there will be no murder today and she can enjoy a weekend in Hamptons with Castle. She was looking forward to it the whole week.
"Bomb explosion," he answered. Beckett froze. Last time they were investigating bomb explosion she ended standing on one of the bombs. She could still feel that feeling of 10 kilograms of RDX under her feet. But Castle was with her. All the time. He was cheering her up even if he knew it could blow up anytime. He was facing death because he loved her.
"Don´t worry, pyrotechnics checked the crime scene. No bombs there," Ryan assured them.
"Fine. Where is Espo?" Castle asked.
"Already there."
"Let´s go," Beckett ordered and walked into the elevator.

The team entered the crime scene. The impact of the explosion was noticeable. Everything was messed up and covered with cinder. They found Esposito interrogating a witness.
"Hey, Lanie! What´s the cause of death?" Kate asked their medical examiner and her best friend, Dr. Lanie Parish.
"Isn´t it that obvious? They were fried to death," said young guy who was behind Lanie the whole time.
"It is not that obvious. They could be shot and that explosion could be just cleaning up after the killing. You can´t take anything for granted," the medical examiner stated.
"Guys, meet my new student, Collin Adams," Lanie introduced Collin to her co-workers. Kate and Castle shook his hand and Ryan just noded, because he had work to do. His partner finished with interrogation and they needed to get identities of their victims.
"Call me when you will know more, Lanie," Beckett said and was about going to leave, but her friend stopped her. "Don´t run away that fast, young lady. I may have something what can interest you."
"What is that?" Castle and Beckett said at the same time. They smiled.
"It´s so sweet and so creepy seeing you two do that. But anyway, one of our vics, had this in his pocket. CSU recovered it and it is an address in Bronx. You should check it out."
"We will. Thanks Lanie."

"What do you think we will find there?" Castle asked.
"An alien technology stolen from Area 51? Nuclear weapons? Mummy of some Egyptian ruler?" Castle started theorizing. He was a writer, so it was natural to start with crazy theories like that.
"Probably nothing. Why everywhere should be something…" Beckett answered looking for right words. "Amazing?" Castle finished the sentence.
"No. I wanted to say something fictional."
"Come on, Beckett! A guy is brutally murdered in his apartment after he gets an address in Bronx? It is not a coincidence. It were probably CIA agents covering big governmental conspiracy."
"No. But I don´t want to argue with you. Besides, we´ll find out," Beckett said and parked the car in front of large, abandoned factory. They walked in.
"You see? No signs of any CIA…"
"Run! Kate! Run away!" Castle yelled and grabbed his wife´s hand.
"What the hell is…" Kate asked but her words were lost in the sounds of explosion.

Alphabet-A-Amnesia

24. ledna 2015 v 15:54 | Sprite ♥ Daily-Fangirl♥ Densi-Fan

Alphabet-A (pt.4)

24. ledna 2015 v 15:46 | Sprite ♥ Daily-Fangirl♥ Densi-Fan
O pár hodín neskôr sa zobudil, keď počul kroky na schodoch. Pár krát bol skontrolovať Juliu, chcel sa uistiť, že stále dýcha. Zbadal ju kráčať dolu, smerom k hlavným dverám.
"Julia?" zavolal na ňu.
"Prší," povedala. Barbie sa započúval do zvuku dažďových kvapiek dopadajúcich na okná.
"Musíme zbierať vodu."
"Čo?"
"Aby sme nezomreli od smädu. Musíme zbierať vodu, ako naposledy."
"Pamätáš si, ako pršalo naposledy?"
"Ja...pamätám si, že všetci boli šťastní, že prší."
"Áno, všetci sme boli šťastní."
"Prečo si môžem pamätať to, ale teba nie?"
"Ja neviem."
"Poďme teda von, rozostavať nádoby, zachytiť každú kvapku."
"Nemusíme tam ísť. Postavili sme zariadenie, ktoré to urobí za nás."
"Oh."
"Ako je na tom tvoja hlava?"
"Lepšie."
Barbie si všimol, že sa zapozerala do dažďa. Popodišla k dverám a otvorila ich.
"Julia, čo to..."
"Ten dážď..."
Vyšla z dverí, rovno do lejaku.
"Julia!"
Barbie vybehol za ňou. Stála tam, pozerajúc hore na oblohu. Barbie k nej prišiel. Jej ruka vkĺzla do tej jeho.
"Spomínam si," zašepkala. Otočila sa, takže stáli tvárou v tvár. "Prvýkrát sme sa pobozkali v daždi."
"Áno."
"Bolo to úžasné."
"To bolo."
Podišiel k nej bližšie, takže ich pery delili iba centimetre. Čakal, že sa odtiahne, ale neurobila to. Pomaly a nežne ju pobozkal. Nechcel ju vystrašiť. Julia obopla ruky okolo Barbieho krku a on si ju pritisol bližšie, ruky mal okolo jej pása.
"Spomínam si na všetko."
Barbie si oprel jeho čelo o to jej.
"To je dobre."
"Všetko sa to vracia, kupola, ty, Peter, odchod...všetko."
"Som rád, že ťa mám späť."
"Ak si dobre pamätám, naša prvá noc spolu bola tiež úžasná, však?"
"Áno."
"Nechceš si osviežiť pamäť?"
"Tomu ver, že chcem."
Usmial sa predtým, než sa ich pery spojili vo vášnivom bozku.

Alphabet-A (pt.3)

24. ledna 2015 v 15:45 | Sprite ♥ Daily-Fangirl♥ Densi-Fan
Ako kráčal späť za Juliou, Linda vyšla von.
"Ako jej je?" opýtal sa.
"Je zmätená. Povedala som jej o kupole. Myslím si, že mi najprv neverila, ale keď som jej vysvetlila ako sa veci majú, nemyslím si, že má na výber, len mi veriť."
"Myslíš si, že sa jej vráti pamäť?"
"Neviem. Dúfam, že áno."
Barbie kútikom oka zachytil pohyb. Pootočil hlavu a videl Juliu kráčať smerom k nim.
"Hou, Julia, musíš na to ísť pomaly," povedal, ponáhľajúc sa do izby pomôcť jej. Prestal, keď videl ako sa mu otočila chrbtom.
"Chcem ísť domov."
"Jej Prius je vonku pred budovou," povedala Linda.
"Dobre, vezmem ťa domov," ponúkol jej Barbie.
"Ani neviem, kto si," odpovedala Julia.
"To je Barbie, Julia," vysvetlila zmätenej Julii Linda.
"Čo je to za meno? Barbie?" čudovala sa Julia.
Barbie si nemohol pomôcť, musel sa usmiať.
"Je to prezývka. Dlhý príbeh. Už som ti to raz povedal."
"Nepamätám si," odpovedala.
"Barbie je tvoj....kamarát," vysvetlila Linda. "Pomôže ti. On...s tebou býva."
"Naozaj?"
"Áno. Vzala si ma k sebe, keď som nemal kam ísť."
Julia sa usmiala. "To znie ako niečo, čo by som urobila."
"Je to dobrý muž, Julia," ubezpečovala ju Linda. "Ver mu."
Julia prikývla. "Dobre."
Barbie chcel Julii podať ruku, ale zastavil sa. Nechal ju prejsť smerom k východu.
"Budete v poriadku?" opýtala sa Linda.
"Iste. Dohliadnem na ňu."
"Zavolaj, ak by si potreboval moju pomoc."
"Samozrejme. Vďaka, Linda."
Opustil budovu a vyšiel von. Julia stála pri aute, pri dverách vodiča.
"Kde sú moje kľúče?" opýtala sa.
"Šoférujem."
"Je to moje auto." Barbie sa takmer pousmial. Tvrdohlavá ako vždy. Vedel však, že s tým to nemá nič spoločné. Neverila mu.
"Si zranená. Šoférujem ja."
Barbie otvoril dvere na mieste spolujazdca a čakal kým obíde auto aby nastúpila dnu. Nakoniec podvolila a s vzdychnutím sadla do auta. Keď bola dnu, obišiel auto aj on a sadol si za volant. Cítil na sebe jej pohľad. Určite uvažovala o tom, či mu môže veriť.
"Takže...ty bývaš so mnou," opýtala sa Julia.
"Áno."
"Odkedy...spadla kupola?"
"Presne tak."
"Je to také...neskutočné. Myslím, ako sa niečo také môže stať?"
"To je niečo, na čo sa snažíme prísť."
Barbie zaparkoval pred jej domom. Pozerala sa von oknom, zrak mala upretý na stenu kupoly. Vystúpil z auta, otvoril jej dvere, aby mohla vyjsť aj ona a viedol ju do domu. Vstúpila dnu a porozhliadla sa.
"Je naozaj preč," povedala. "Peter. Je preč."
"Mrzí ma to."
"Vôbec ma to neprekvapuje," zamrmlala si popod nos.
"Čože?"
"Pravdepodobne utiekol s nejakou mladšou ženou. Vždy sa zaujímal viac o ne ako o mňa." Zhlboka sa nadýchla. "Prepáč. Nemala by som vyťahovať svoje problémy. Veď ťa ani nepoznám. Idem si ľahnúť."
"Ale áno, poznáš ma," šepkal si pre seba ako Julia vyšla hore po schodoch. Zdola ju pozoroval ako vošla do spálne, ktorú spolu zdieľali. Po chvíli sa zjavila hore na schodoch.
"Asi nie sme len priatelia, že?" opýtala sa.
Barbie vedel, že musela vidieť jeho tričko na posteli. Posledných pár nocí si ho vzala ako pyžamo. Hovorila, že je to pohodlnejšie ako jej vlastné.
"Nie," úprimne odpovedal. "Nie sme."
"Rada by som si pamätala tú časť," povedala s úsmevom.
"Áno, to sme dvaja."
Odišla do haly, smerujúc do spálne. To, že za sebou nezatvorila dvere, videl Barbie ako dobré znamenie. Usadil sa na gauči v obývačke a vedel, že to bude dlhá noc.

Alphabet-A (pt.2)

24. ledna 2015 v 15:42 | Sprite ♥ Daily-Fangirl♥ Densi-Fan
Predtým, ako stihol niečo povedať, Linda s Ashley vošli dnu. Ashley vyzerala ako keby čerstvá absolventka vysokej školy. Linda videla Juliin zmätený pohľad.
"Julia, si v poriadku?" opýtala sa jej.
"Čo sa deje? Kde je Peter? Mal by tu byť. Nechápem to." Pohľadom kĺzala z Lindy späť na Barbieho.
"Nič si nepamätá," prehlásil Barbie.
"Čože?" opýtala sa Linda.
"Čo sa stalo? Ako som sa sem dostala? Kde sú všetci doktori?" Julia pokračovala v kladení otázok.
"Amnézia? Je to možné?" opýtala sa Linda Ashley.
"Ja neviem! Som iba zdravotná sestra!" obhájila sa mladá sestrička.
"Môže mi niekto prosím povedať čo sa tu deje?" pýtala sa Julia. Prešla si rukou po zranení na jej hlave a stisla pery, keď sa dotkla rany. Barbie sa načiahol po jej ruku, ale rýchlo ju odtiahla predtým, ako sa jej stihol dotknúť. Ashley začala z dezinfekciou jej rany.
"Si zranená," vysvetľovala Linda. "Zasiahnutá do hlavy. Myslím si... že si zabudla na to, čo sa udialo v posledných týždňoch. Na čo posledné si pamätáš?"
Julia zavrela oči, snažiac sa spomenúť si.
"Pracovala som na príbehu, niečo pre noviny. Mala som sa stretnúť s Petrom, kvôli večeri, ale neukázal sa. Povedal, že musí zostať v práci. Nič...nič iné potom si nepamätám."
"Nepamätáš si Barbieho?" opýtala sa jej Linda. Julia sa na Barbieho pozrela. Žartovne ho študovala.
"Nie. Kto si?"
Barbie vrhol rýchly pohľad na Lindu. Cítil ako sa mu srdce topilo v zúfalstve. Jedna jediná osoba, s ktorou sa spojil pod kupolou ho nespoznávala.
"Julia, stalo sa toho veľa, čo si nepamätáš. Ani neviem, kde začať."
"Kde je Peter?" Opýtala sa Julia znovu.
"Je preč, Julia," odpovedala Linda.
"Čo myslíš tým, že je preč?"
"Nevieme." Barbie sa pozrel na zem. Nemohol sa pozrieť Linde ani Julii do očí.
"Myslíme si, že odišiel ešte predtým, ako spadla kupola."
"Kupola? Aká kupola? O čom to hovoríš?"
Ashley skončila s obväzovaním Juliinej hlavy.
"Nepotrebuješ štichy," prehlásila. Pozrela sa na Barbieho.
"Musíte na ňu dozerať nasledovných 24 hodín. Je však schopná ísť domov. Prepáčte, ale mám aj ďalších pacientov, na ktorých musím dohliadnuť."
Ponáhľajúc sa odišla z izby. Barbie vycítil, že neodchádzala tak rýchlo len kvôli pacientom na ktorých musí dohliadnuť. Videl na nej, že sa necíti príjemne, avšak nevedel prečo.
"Nechápem tomu," povedala Julia. Slzy jej začali stekať z jej očí. Barbie vedel, že je silná, ale mohol si iba predstaviť ako zmätená teraz musela byť.
"Prečo sa nepokúsiš objasniť jej pár vecí, Linda?" navrhol Barbie. Nechcel Juliu opustiť, ale vedel, že sa necíti pohodlne s tým, že tam je.
"Idem sa pozrieť, či Ashley nepotrebuje pomoc."
Barbie sa rýchlo pozrel na Juliu predtým, než opustil miestnosť. Našiel Ashley sedieť za recepčnou doskou ako sa hrá s nechtami. Určite nemala žiadnych iných pacientov.
"Škoda, že si nič nepamätá," povedala.
"Hej. Neviete mi poradiť niečo, čo by jej mohlo pomôcť?"
"Už som to povedala. Som iba sestrička."
"Správne, preto ste odišli tak rýchlo."
"Nikdy som nestretla pani Shumwayovú, ale...."
"Ale čo?" Barbie nadvihol obočie, očakávajúc odpoveď.
"Poznala som jej manžela. Poznala som ho veľmi, naozaj veľmi dobre."
Barbie si konečne dal dokopy dva a dva. Už vedel, prečo sa cítila tak nepríjemne pri Julii a prečo takmer vybehla hneď ako doošetrovala jej zranenie.
"Mali ste spolu pomer."
"Nebola to len aférka. Miluje ma," povedala Ashley. "Chcel ju opustiť kvôli mne."
Barbie nevedel, čo na to povedať. Ak by ho už nezabil, prial by si, aby to mohol urobiť znova. Každý muž, ktorý by opustil Juliu by bol blázon.
"Držte sa od nej ďaleko," prehlásil.
"S radosťou."


Alphabet-A (pt.1)

24. ledna 2015 v 15:38 | Sprite ♥ Daily-Fangirl♥ Densi-Fan


Barbie kráčal dolu ulicou, smerujúc domov, ruky zasunuté vo vreckách. Vo vzduchu bolo cítiť, že sa ochladzuje. Vždy keď pod kupolou zapadalo slnko vzduch sa prudko ochladil. Po dlhom dni pomáhania Linde s hliadkovaním ulíc jediné čo chcel, bolo ísť domov, osprchovať sa a zaspať s Juliou v náručí. Ako zašiel za roh, počul Lindin hlas z vysielačky.
"Barbie, to som ja." Barbie presunul vysielačku k ústam.
"Hej, som tu." Odpovedal. "Čo sa deje?"
"Julia," povedala Linda.
"Čo? Čo sa deje? Je v poriadku?"
"Niečo ju zasiahlo do hlavy."
"Kde je?" opýtal sa Barbie.
"Som s ňou na klinike."
"Hneď som tam." Barbie sa rozbehol, snažil sa tam dostať čo najrýchlejšie. Klinika bola vzdialená takmer míľu, ale stihol to za menej ako desať minút. Lapajúc dych vrazil dnu. Skoro nikoho tam nevidel.
"Kde ste?" Kričal. "Julia!" Linda vykukla z jednej miestnosti.
"Tu!"
Barbie vbehol do izby. Julia ležala na posteli so zavretými očami. Obväz jej prekrýval ranu, ale krv stekala z rany dolu lícom. Pristúpil k nej, pozorujúc jej hrudník klesať a stúpať. Uľavilo sa mu. Bola nažive.
"Čo sa stalo?" opýtal sa.
"Snažila sa pomôcť jednému starému mužovi, Withersovi, vypratať jeho skriňu. Stále hovoril o tom, že má jedlo, ktoré by nám mohlo pomôcť aby sme tu nezomreli od hladu a Julia súhlasila s tým, že mu pomôže nejaké veci odpratať, aby to našli. Zobrali si toho priveľa, veci na nich začali padať. Juliu zasiahla stropná škridla.
"Bude v poriadku?"
"Myslím si, že áno. Ashley išla do skladu po viac obväzov."
"Ashley?"
"Je to jedna zo sestričiek, ktoré nám tu zostali. Idem sa pozrieť, či nepotrebuje pomôcť." Linda odišla z izby. Barbie chytil Juliu za ruku a odsunul jej neposlušný prameň vlasov preč z tváre. Zobral najbližšiu stoličku a usadil sa vedľa nemocničnej postele. Opatrne nadvihol obväz, skúmajúc zranenie. Nevyzeralo to, že by zasahovalo hlboko, takže sa mu uľavilo.
"Budeš v poriadku," povedal jej. "Iba zostaň so mnou."
Pozeral sa, ako sa jej začali chvieť očné viečka. Jemne zavzdychala.
"Julia? No tak, otvor oči, zlatko."
Keď otvorila oči, rozhliadla sa po izbe, ešte predtým ako uprela svoj pohľad na Barbieho. Pobozkal ju na každom jednom kĺbe jej ruky. Okamžite pocítil ako sa snaží odtiahnuť sa.
"Čo...čo sa tu deje?" opýtala sa. "Kto ste?"
Pokúsila sa posadiť sa, ale bolesť jej to nedovolila. Uvoľnil stisk ruky a položil jej ruku na rameno.
"Opatrne." Snažila sa pohnúť sa smerom od neho, odsúvajúc jeho ruku z jej ramena. Barbie nechápal čo sa to dialo.
"Julia..."
"Kto ste?" opýtala sa so strachom v jej hlase. Bála sa ho. Odstúpil od nej, dávajúc jej priestor.
"Julia, to som ja, Barbie."
"Ja...ja vás nepoznám. Kde je Peter? Kde je môj manžel?"
Barbie nevedel, ako jej má odpovedať. Ako jej mohol povedať, že jej manžel je mŕtvy? Ako jej mohol povedať, že to bol on, kto ho zabil? Že zistili, že Peter chce zomrieť, pretože bol až po uši v dlhoch? Alebo to, že teoreticky boli spolu už od doby čo spadla kupola? A ako jej môže vysvetliť, že tu je veľká, nezničiteľná, priesvitná guľa deliaca ich od zvyšku sveta?

 
 

Reklama